Životná nezávislosť

Nezávislosť pre Alberta Boehringera:

Byť úspešný a rásť vlastným úsilím. Na dosiahnutie tohto cieľa sa od začiatku zameral na výskum a spokojnosť zamestnancov. A so zmyslom pre rodinu.

SLUŽIACI ĽUDSTVU

V obyčajnom obleku a tradičnej lodenovej bunde stojí zamyslene pri vchode do C. H. Boehringer Sohn (CHBS) v roku 1931 a sleduje kamióny opúšťajúce továreň, aby zákazníkom dodali najnovší produkt spoločnosti, kardiovaskulárny liek Sympatol^®. Skromne vyzerajúci muž pri bráne továrne nie je nikto iný ako 69-ročný obchodný radca Albert Boehringer, zakladateľ a majiteľ spoločnosti. Chvíľu uvažuje o dlhej ceste za ním.

CHBS, materská spoločnosť dnešného Boehringer Ingelheim, má za sebou ťažké časy: ako bola hyperinflácia v Nemecku v 20. rokoch 20. storočia a okupácia Porýnia spojencami po skončení prvej svetovej vojny. Po uvedení respiračného produktu Lobelin^_® v roku 1921 sa Albertovi Boehringerovi podarilo sprístupniť pacientom ďalší vysoko účinný liek Sympatol^®. Úspech týchto liekov zabezpečil finančnú nezávislosť rodinnej spoločnosti.

Syn rodiny podnikateľov z Mannheimu na juhozápade Nemecka začal podnikať s výrobou chemických zlúčenín, ako je kyselina vínna a mliečna. O niekoľko rokov neskôr bolo jasné, že Albert Boehringer zdedil tú správnu kombináciu obchodných talentov: Mladý podnikateľ investoval svoje peniaze s tradičnou cnosťou šetrnosti z rodného Švábska len do špecifických oblastí, ktoré mal dobre premyslené. Ako príklad si kúpil prvé auto z druhej ruky. Keď bol v roku 1919 nedostatok uhlia a produkcia bola ohrozená, jednoducho získal nepoužívanú baňu. Jeho zamestnanci mali vždy najvyššiu prioritu. Počas prvej svetovej vojny napríklad naďalej vyplácal žold tým, ktorí narukovali do armády. Predčasne tiež zaviedol systém zdravotného poistenia pre zamestnancov spoločnosti, ponúkol platenú dovolenku, podnikový dôchodkový systém a lacné bývanie pre zamestnancov továrne a mnoho ďalších. Takéto výhody neboli v tých časoch ani zďaleka bežné.

Ako kľúčový princíp Albert Boehringer rozpoznal dôležitosť toho, aby pre neho pracovali dobrí ľudia, ako jeho synovec Robert Boehringer, ktorý viedol spoločnosť počas prvej svetovej vojny. Ďalším príkladom je Heinrich Wieland, bratranec manželky Alberta Boehringera Helene, ktorý neskôr dostal Nobelovu cenu za chémiu. Pre Alberta Boehringera bolo dôležité vedieť, že spoločnosť riadia členovia rodiny. V ranom štádiu preto do firmy vstúpili jeho synovia a jeho zať. Dnes rodiny Boehringer a von Baumbach, teraz už ich štvrtá generácia, naďalej spravujú majetok spoločnosti. Bývalý výrobca kyseliny vínnej v Nieder-Ingelheim sa vypracoval na celosvetovo úspešnú farmaceutickú spoločnosť. Možno si Albert Boehringer predstavoval takýto vývoj, keď v roku 1931 sledoval, ako nákladné autá opúšťajú jeho továreň naložené Sympatol^®.